Aimee Benderová: ZVLÁŠTNY SMÚTOK CITRÓNOVÉHO KOLÁČA

Ako by ste reagovali na to, ak by vám niekto odhalil svoju dušu? Nie slovami, ale zákuskom, do ktorého prenesie svoje najtajnejšie pocity. Zákuskom upečeným z lásky.

Malá Rose oslavuje deviate narodeniny a pri tej príležitosti jej mama upečie citrónový koláč, ktorý má tak rada. Jeho chuť je však pre Rose zrazu iná. Skrz sladkokyslú plnku a citrónové cesto sa k nej predierajú najvnútornejšie pocity jej matky: prázdnota, bezradnosť a zúfalá túžba po niečom, čo by jej životu dalo zmysel. Rose spoznáva, že za vždy žiarivým úsmevom jej starostlivej mamy sa skrýva bolesť, že jej rodina nie je takou, akou sa zdá.

...když jsem dojedla to první sousto a počáteční dojem se vytratil, ucítila jsem nepatrnou změnu, nečekanou reakci. Jako kdybych měla někde hluboko v sobě senzor, který se právě pobudil, začal pátrat kolem sebe a upozornil má ústa na něco nového. Vynikající chuť přísad – jemné čokolády, čerstvých citrónu – mi totiž připadala jen jako maskování čehosi temnějšího a většího, a teď jako by se začala prosazovat chuť skrytá pod ní. Jasně jsem cítila čokoládu, ale v závanech a stopách se rozvíjela nebo otevírala malost, pocit sevření, znepokojení, byla to chuť odstupu a já jsem věděla, že je nějak spojená s mou matkou.

Život malej Rose je od tejto chvíle prevrátený hore nohami. Z jedál, ktoré si vloží do úst, cíti pocity ľudí, ktorí jedlo pripravili, a vďaka tomu vie, že vo svete je viac smútku než radosti. Pre deväťročné dieťa trpké poznanie. O svoj dar nestojí a snaží sa mu vyhýbať jedlami vyrobenými strojmi, spoločné večere s rodinou jej však naďalej prinášajú utrpenie.  Ako dvanásťročná si uvedomí, že mama si našla milenca. V jedle cíti nával viny, hanby a túžby, ktoré postupne vyprchajú, aby zanechali pachuť radosti. Napriek tomu sú však chute únosnejšie a chtiac-nechtiac si Rose priznáva, že je za mamine šťastie vďačná – v akejsi zvláštnej, zmätočnej rovine neideálneho sveta, v ktorom žije, v ktorom pozná i matkin smútok a samotu. Mamine tajomstvo nikomu neprezradí, naopak, uchová ho v sebe ako mnohé ďalšie a pod ich ťarchou dospieva.

Provinilost v hovězí pečeni byla jako vektor mířicí jedním směrem, jen taktak převážený vektorem touhy mířícím opačným směrem. Nenáviděla jsem to. Připadalo mi, jako bych proti vlastní vůli četla její deník. Věděla jsem, že spousta dětí během svého života zjistí, že jejich rodiče jsou jen nedokonalí, omylní lidé, ale zdálo se mi nespravedlivé dozvědět se to tak brzo a tak tvrdě.

Magické nadanie dievčatka nevytvára rozprávku, akú by sme očakávali od žiarivého obalu so sladkými slovami. Naopak, slúži abstrakcii tajnostkárstva, komplikovaných citových vzťahov a schopnosti dieťaťa vytušiť, že v rodine nie je všetko v poriadku. Preto, hoci nás Rose sprevádza od svojich deviatych narodenín do svojej dospelosti, jej takzvané životné peripetie nevypĺňa maturitný ples, rozvinutý románik či internát vysokej školy. Nie, pozornosť knihy je obrátená najmä za dvere 4-člennej rodiny držiacej pohromade akoby len zázrakom. Samotný širší kontext osamelosti a vyčlenenia z kruhu rovesníkov - odvrátenej strany jej daru - sa pripomína skôr tým spôsobom, ako sa Rose vo svojom rozprávaní takmer vôbec nevenuje škole a priateľom, ako túto rovinu zámerne a citlivo obchádza.

Mnohovrstvý a plný protikladov, prazvláštne ubolený i vľúdny zároveň. Taký je román Aimee Benderovej, predovšetkým iný, než očakávate. Postaví pred vás obraz rodiny, ktorej vzájomné city a konania sú kontrastnej povahy: milujúce i ubližujúce. Také, čo rozvracajú a jednako držia pohromade, pretože to dobré nakoniec vždy preváži. Po dočítaní knižky bude pre vás Rosina rodina napriek všetkému – podvádzajúcej matke, navonok ľahostajnému otcovi a uzavretému bratovi – jedným z príkladov láskavosti a lásky. Ale i melanchólie a smútku, ukrytými pod nimi ako pod sladkou kôrkou koláča.

*  *  *

Všetci máme svoje tajomstvá, ktoré sa mnohokrát nedajú pochopiť, nieto niekomu zveriť. Skrývame ich sami pred sebou a častokrát o tom ani nevieme. Ako napovedá autorka, jednoduchšie by bolo vycítiť to v chuti jedla. Alebo vo farbách obrazu, či pod slovami básne. V podvedomí, kde sa všetko javí čistejšie.

Spravte si pohodlie a prečítajte si prazvláštnu knižku prazvláštneho smútku. Upečte si koláč a vychutnajte to, čo ste doň vložili. Verím, že ak je upečený s láskou, niečo z vašej pozornosti sa doň prenesie.